Ako si obec pripomenula 82. výročie SNP
Namiesto chladných pomníkov a mestských tribún stavila Chtelnica pri spomienke na 28. august na celkom inú atmosféru. Spomienkový večer zasadila priamo do parku pod barokovo-renesančným kaštieľom s históriou siahajúcou až k Márii Terézii.
Sophia Szabó, DiS. · 1. septembra 2026
Piatok 28. augusta 2026 patril na Slovensku desiatkam obcí a miest, ktoré si pripomínali 82. výročie Slovenského národného povstania. Vedľa veľkých, mediálne sledovaných podujatí v krajských mestách sa v ten istý deň rozhoreli aj menšie, komornejšie vatry. V Šúrovciach, v Prievidzi, v Novej Bani i pod Karpatmi, v malokarpatskej Chtelnici. Práve tu ponúka miestna tradícia zaujímavý kontrast. Pripomienku vojnovej histórie usporadúva obec priamo v tieni šľachtického sídla, ktoré samo osebe nesie stopy úplne odlišnej, oveľa staršej minulosti.
Kaštieľ ako svedok viacerých dejín
Chtelnický kaštieľ, pôvodne erdődyovské sídlo z konca 16. storočia neskôr prestavané Pálffyovcami na letnú rezidenciu, patrí medzi obecné kultúrne pamiatky. Chtelnica si ich dlhodobo drží ako svoje hlavné verejné a spoločenské centrum. V priľahlých pavilónoch dnes sídli Malokarpatská galéria a regionálne múzeum, samotný park pri kaštieli sa pravidelne mení na javisko obecných slávností. Od letných hodových popoludní až po detské podujatia dobrovoľných hasičov. Voľba tohto miesta pre spomienkovú vatru teda nie je náhodná. Obec ju neprenáša na anonymné námestie, ale vsádza ju priamo do priestoru, ktorý si sama pestuje ako svoje kultúrne srdce.

Od tichého aktu k plameňu
Chtelnický formát sleduje schému, ktorú v auguste poznajú desiatky slovenských obcí. Spomienku dopĺňa symbolické zapálenie vatry. Kým prvá časť patrí tichu, spomienke na obete a odkazu povstania, večerná vatra premieňa oficiálny akt na komunitné stretnutie susedov, ktorí sa pri ohni zdržia dlho po zotmení. Táto dvojfázová dramaturgia je typická pre menšie obce v regióne a Chtelnica ňou nadväzuje na vlastnú, roky pestovanú miestnu tradíciu, ktorá sa z generácie na generáciu prenáša ako prirodzená súčasť augustového kalendára.
Tohtoročný program pritom v kaštieľskom parku išiel o krok ďalej než len k striktne pietnemu formátu. Návštevníkov privítala hradná stráž, ktorá dodala podujatiu vizuálny rozmer a pripomenula, že priestor pred nimi nie je len kulisou, ale živou pamiatkou s vlastným príbehom. Samotné zapálenie vatry sprevádzala ohnivá show, ktorá premenila symbolický akt na vizuálne pôsobivý moment večera a pritiahla pozornosť aj tých najmenších návštevníkov. O to, aby si ľudia mohli chtelnický večer vychutnať aj po gastronomickej stránke, sa postaralo občerstvenie priamo v areáli. Vďaka nemu sa z krátkej spomienkovej chvíle stalo podujatie, pri ktorom obyvatelia zostali v parku podstatne dlhšie než len na samotný pietny akt.

Čo znamená lokálna pieta v roku 2026
82. výročie SNP prichádza v čase, keď si spoločnosť kladie čoraz naliehavejšie otázky o tom, ako si udalosti spred vyše osemdesiatich rokov pripomínať tak, aby neskĺzli do prázdneho rituálu. Práve malé obecné vatry, akou je aj tá chtelnická, ponúkajú na túto otázku jednu z odpovedí. Namiesto veľkej štátnej réžie stavajú na susedskej blízkosti. Na tom, že si oheň zapaľujú ľudia, ktorí sa dennodenne stretávajú na tej istej ulici, a nie anonymný dav pred pomníkom. Kaštieľný park sa tak na jeden večer stáva miestom, kde sa stretávajú dve vrstvy pamäti. Aristokratická história objektu a novodobá pamäť 20. storočia. A obe, hoci úplne odlišné, dostávajú v Chtelnici rovnaký priestor na to, aby zostali živé.

Súvisiace
Posledný dúšok patril davu, nie vínu
Kým prvý dúšok tradične patrí primátorovi, ten posledný si tento rok museli návštevníci Pezinského vinobrania takmer vybojovať. Nie o víno, ale o pár centimetrov výhľadu na pódium, kde v nedeľu večer hrali Horkýže Slíže.
Sophia Szabó, DiS. · 23. septembra 2026
Trnavský jarmok chce byť kráľovský. Koľko stredoveku sa však zmestí medzi kolotoče a koncertné pódium?
Trnava sa na štyri septembrové dni opäť pokúsila premeniť svoje historické centrum na veľké javisko. Tento rok k tomu pridala korunu, Bela IV., stredoveké mestečko, rytierov, remeselníkov, kolotoče aj koncertné pódium. Výsledkom je podujatie, ktoré už dávno nie je iba jarmokom. Otázkou zostáva, čím vlastne je.
Sophia Szabó, DiS. · 16. septembra 2026
Ako sa Veľké Kostoľany na jeden septembrový deň premenili na jarmočné mestečko
Medzi vôňou langošov, tónmi z hlavného pódia a detským výskotom z kolotočov si obec pripomenula, že jarmok nie je len trh. Je to rituál, ktorý na pár hodín zjednotí generácie.
Sophia Szabó, DiS. · 10. septembra 2026
Rituál pôdy uprostred digitálnej únavy
Na 143 hektároch nitrianskeho výstaviska sa aj v jubilejnom 51. ročníku odohráva čosi, čo presahuje kategóriu bežného veľtrhu. Kolektívna performancia venovaná pôde, ktorú sme si väčšinou zvykli vytesňovať za obrazovku telefónu.
Sophia Szabó, DiS. · 7. septembra 2026