Zelé na okraji, pop v strede

Prvý októbrový víkend patrí v Stupave zeliu už 27 ročníkov. Od 2. do 4. októbra 2026 sa Dni zelá opäť rozliali po celom meste, od zrekonštruovaného Troyerovho námestia cez Park pri Mlyne až po Mást. Program sľuboval tradície, gastronómiu, remeslá, históriu aj zábavu. Keď sa však pozrieme, koľko priestoru ktorá z nich dostala, vychádza iný pomer, než aký naznačuje názov.

Osem hodín pre kapustu

Mást, kedysi samostatná obec a dnes časť Stupavy, je miestom, kde má festival svoj dôvod. V Obecnom dome sa v sobotu od 10:00 do 18:00 predávala rezaná a kyslá kapusta pod menom Stupavské zelé, ktoré nesie európske chránené označenie pôvodu. Popri predaji bežali ukážky rezania a šliapania, popoludní jesenný remeselný workshop a na Hviezdoslavovej ulici otvorilo súkromné múzeum A. Stankovského.

To je celé. Osem hodín v jeden deň z troch. Práca, bez ktorej by festival nemal meno, dostala v programe menej času než kolotoče na Mlynskej ulici, ktoré sa točili celý víkend

Pódium, ktoré by mohlo stáť kdekoľvek

Hlavná zóna pri MKIC rozprávala iný príbeh. Piatok otvorili príhovory a Nevädza, no večer smeroval k Majkovi Spiritovi a oldies diskotéke DJ Mira. Sobota viedla od dychovky Záhorienka cez Arcon, Bukasový masív a Ščambu k Heľeniným očiam, ktoré len dva týždne predtým hrali na Pezinskom vinobraní. Nedeľu uzavrela šou Rica Sancheza v duchu Gipsy Kings a ohňostroj.

Nie je to zlá zostava. Je to zostava prenosná. Rovnaké tri večery si možno predstaviť na ktoromkoľvek jarmoku medzi Bratislavou a Trnavou a nik by si nevšimol, že chýba kapusta. Domáce súbory Nevädza a Stupavjánek dostali podvečerné a popoludňajšie časy, večery patrili menám z plagátov. Úroda sa na hlavné pódium dostala raz, v sobotu o 16:00, na polhodinové vyhodnotenie súťaže Úroda 2026.

Festival, ktorý sa nezmestí na plagát

Silnejšia je vrstva programu, ktorú plagát nepredá. Sobotné prehliadky krovu Kostola sv. Štefana, kráľa, púšťali dnu najviac 15 ľudí každú polhodinu. 13 vstupov, necelé dve stovky návštevníkov za celý deň. V nedeľu sa na lektorované prehliadky otvorila synagóga s obrazmi Daniela Mareka. Kultúrny dom vystavil výber z tvorby Pavla Mozu a v malej sále Juditu Kavickú, Máriu Suchú a Wang Baokanga. Ekocentrum pridalo kapustové laboratórium, vegánsku kapustnicu, vzdušnú akrobaciu aj ohňovú šou.

V tomto má Stupava lepšie riešenie než Pezinok, kde sa obrad, trh aj headliner tlačili na jedno námestie. Tu sa festival rozložil na pätnásť adries a návštevník si mohol poskladať vlastný. Ten s Majkom Spiritom, alebo ten pod krovom kostola. Jedno druhé nerušilo.

Kapusta ako šou

Na tanieri bolo zelé prítomné celý víkend. Na lúke za Kultúrnym domom sa pod názvom My varíme ze zelá varili kapustové špeciality a v sobotu sa vyhodnotila súťaž. Sedliacky dvor ponúkol poľnohospodársku zónu a výstavu úrody. Novinkou ročníka bola kuchárska šou Jara Hamšíka, v sobotu aj v nedeľu.

Novinka je príznačná. Kapusta sa na festivale nerobí, ale predvádza. Šliapanie v Máste je ukážka, varenie je súťaž, kuchyňa je šou. Tradícia tu neprežíva ako práca, ale ako žáner.

Poďakovanie o pol jedenástej

Najtichší bod programu pripadol na nedeľu o 10:30. Slávnostná omša s poďakovaním za úrodu v Kostole sv. Štefana je jediná položka, ktorá hovorí, prečo sa to celé koná. O desať hodín neskôr ten istý deň uzavrel ohňostroj.

Medzi týmito dvoma bodmi leží celý dnešný rozsah Dní zelá. Festival si nemusí vybrať jeden z nich. Mal by si však všimnúť, že pop sa zaobíde aj bez kapusty, kým kapusta bez Mástu nie. 28. ročník by mohol začať tým, že zeliu dá viac než jednu sobotu.