Ako sa Veľké Kostoľany na jeden septembrový deň premenili na jarmočné mestečko

Sobotné popoludnie 5. septembra prinieslo do Veľkých Kostolian to, čo sa v mikroregióne nad Holeškou stalo už takmer nepísanou tradíciou. Jarmok, ktorý obec organizuje ako spoločenskú udalosť pre celú rodinu, nie ako komerčnú atrakciu s cenovkou pri vstupe. Ulica pred hlavnou scénou sa v priebehu popoludnia zaplnila do posledného miesta a atmosféra, ktorú fotografie z podujatia zachytávajú, hovorí jasnou rečou. Ide o deň, na ktorý sa v obci netrpezlivo čaká.

Pódium ako gravitačné centrum obce

Konštrukcia hlavnej scény s bielou strechou a bočným LED panelom sa počas dňa stala prirodzeným stredobodom diania. Kapela sa striedala v zostavách. Od klávesov cez bicie až po gitary. Program plynulo prechádzal z popoludňajšieho ladenia do večerného koncertného bloku, keď slnko klesalo za susedné strechy a svetlá na konštrukcii prevzali úlohu hlavného osvetlenia priestoru. Práve tento moment, zachytený na viacerých fotografiách, patrí k najsilnejším. Jav stojaci tesne pri sebe, deti tancujúce v prvých radoch a veľkoplošná obrazovka, ktorá prenášala dianie zo scény aj tým, čo stáli celkom vzadu.

Guláš, pivo a langoše ako spoločný menovateľ

Súčasťou tohtoročného jarmoku bola aj súťaž vo varení gulášu, ktorá v obciach tohto typu funguje ako neformálna skúška susedskej hrdosti. Kto uvarí lepší kotlík, ten si po zvyšok roka drží čestný titul. Popri nej sa pozdĺž hlavnej triedy rozťahovali stánky s pivom, kávou a nealkoholickými nápojmi, kade-tade sa niesla vôňa langošov a pod jedným zo stanov sa dala nájsť aj klasická čapovaná ponuka priamo zo sudov. Nechýbali ani posedenia s pivnými setmi, kde si najmä staršia generácia mohla vychutnať program zo scény bez toho, aby musela stáť v hustom dave.

Lunapark, ktorý patril deťom

Kým dospelí sa sústredili okolo pódia a gastro stánkov, druhá časť areálu patrila výhradne najmenším. Nafukovací šmykľavkový hrad, kolotoč s hojdačkami, čajové šálky roztáčajúce sa do súmraku aj stánok plný plyšových cien. Lunapark fungoval ako paralelný svet, kde sa jarmočný ruch menil na čistú detskú radosť. Bublinky unášané večerným vzduchom a rozžiarené atrakcie v podvečernom svetle dodali tejto časti podujatia takmer rozprávkový nádych.

Jarmok ako sociálny tmel

To, čo na fotografiách z Veľkých Kostolian zaujme najviac, nie je veľkosť pódia ani dĺžka programu, ale hustota stretnutí. Susedia, ktorí sa zastavia na pár slov, rodiny s deťmi na pleciach, staršie ženy sediace spolu pod stanom. Jarmok v obci s necelými 3-tisíc obyvateľmi nikdy nebude konkurovať mestským festivalom s rozpočtom ani menami na plagáte. Jeho hodnota leží inde. V tom, že na jeden deň dokáže vytiahnuť takmer celú obec na jednu ulicu a dať jej spoločný dôvod zostať tam do tmy.