Ako Stupavské hody pretavili tradíciu do komunitného zážitku
Najatraktívnejším bodom celej dramaturgie je sobota večer, kde sa pretne precízne vokálne umenie formácie Fragile s nezameniteľným prejavom Petra Lipu.
Sophia Szabó, DiS. · 10. augusta 2026
Sídla ležiace v priamom dotyku s hlavným mestom často zápasia so stratou vlastnej kultúrnej identity. Uplynulý tretí augustový víkend však v Stupave ukázal, že mestské slávnosti nemusia skĺznuť do beztvarého komerčného hluku. Park pri mlyne sa opäť stal vyhľadávaným priestorom pre podujatie, ktoré pred povrchnou masovosťou uprednostnilo autentickosť, komunitný rozmer a vkusnú dramaturgiu.
Od zborových harmónií po jazzovú klasiku
Sobotný večer priniesol vrchol hudobnej ponuky, keď sa na hlavnom pódiu stretla precízna zborová akrobacia vokálneho zoskupenia Fragile s charizmatickým prejavom jazzového veterána Petra Lipu. Práve táto dramaturgická voľba posunula podujatie od bežnej púťovej zábavy k plnohodnotnému umeleckému večeru. Predchádzajúci denný blok pritom stavil na pestrú žánrovú paletu. Od hravého detského divadla Mia a folk-country stálice Belasí až po swingový šarm Funny Fellows či spomienkové tóny v podaní Olympic Revivalu.
Parková elegancia a mástsky folklór
Festivalový priestor ponúkol fascinujúcu dvojkoľajnosť. Kým Park pri mlyne žil koncepčne výstavným programom s modernejším nádychom, Mást pri Obecnom dome vrátil návštevníkov k nefalšovaným dedinským koreňom. Vedľa seba tak fungovali dva odlišné svetové miery. Kultivovaná mestská scéna na jednej strane a živelná susedská atmosféra na strane druhej, dotvorená tradíciou súťaže o najlepší hodový koláč, rezkou dychovkou Malačané a večernou tancovačkou pod holým nebom.
Nedeľa v znamení lokálnej pamäte
Nedeľný harmonogram plynule nadviazal na regionálnu hrdosť. Od vystúpení detského baletu Arabeska a folklórneho dorastu Stupavjánek cez moravských hostí sa program prepracoval až k hlavnému jubilantovi víkendu. Dychová hudba Záhorienka oslávila štyri desaťročia svojej tvorby komponovaným večerom, ktorý nebol len nostalgiou, ale aj poctou miestnych tradícií.
Finančná realita mestskej kultúry
Sprievodný priestor v parku nesie tradičné atribúty hodov – rodinné atrakcie, kolotoče či maľovanie na tvár. Z pohľadu mestskej kasy a rozpočtu kultúrneho centra ide o investíciu do bezplatne prístupnej verejnej služby, no postaviť kvalitný program s hviezdnymi účinkujúcimi bez vyberania vstupného je pre samosprávu vždy náročný finančný manéver. V porovnaní s masívnymi jesennými Dňami zelá však letné hody opäť potvrdili svoj nezastupiteľný význam – ponúkli oveľa uvoľnenejšiu a komornejšiu atmosféru určenú predovšetkým samotným Stupavčanom.

Súvisiace
Posledný dúšok patril davu, nie vínu
Kým prvý dúšok tradične patrí primátorovi, ten posledný si tento rok museli návštevníci Pezinského vinobrania takmer vybojovať. Nie o víno, ale o pár centimetrov výhľadu na pódium, kde v nedeľu večer hrali Horkýže Slíže.
Sophia Szabó, DiS. · 23. septembra 2026
Trnavský jarmok chce byť kráľovský. Koľko stredoveku sa však zmestí medzi kolotoče a koncertné pódium?
Trnava sa na štyri septembrové dni opäť pokúsila premeniť svoje historické centrum na veľké javisko. Tento rok k tomu pridala korunu, Bela IV., stredoveké mestečko, rytierov, remeselníkov, kolotoče aj koncertné pódium. Výsledkom je podujatie, ktoré už dávno nie je iba jarmokom. Otázkou zostáva, čím vlastne je.
Sophia Szabó, DiS. · 16. septembra 2026
Ako sa Veľké Kostoľany na jeden septembrový deň premenili na jarmočné mestečko
Medzi vôňou langošov, tónmi z hlavného pódia a detským výskotom z kolotočov si obec pripomenula, že jarmok nie je len trh. Je to rituál, ktorý na pár hodín zjednotí generácie.
Sophia Szabó, DiS. · 10. septembra 2026
Rituál pôdy uprostred digitálnej únavy
Na 143 hektároch nitrianskeho výstaviska sa aj v jubilejnom 51. ročníku odohráva čosi, čo presahuje kategóriu bežného veľtrhu. Kolektívna performancia venovaná pôde, ktorú sme si väčšinou zvykli vytesňovať za obrazovku telefónu.
Sophia Szabó, DiS. · 7. septembra 2026